Rozdelenie menového trhu

 Rozdelenie menového trhu

Menový trh je trhom, na ktorom prebieha obchodovanie so zahraničnými menami. Tieto meny môžu mať rozličnú podobu. Rozlišujeme trh:

o   valutový

o   devízový

 Valutový trh

Valutový trh je trhom, na ktorom sa sústreďuje dopyt a ponuka po valutách. Valutou sa rozumie peňažná hotovosť v cudzej mene. Patria sem bankovky, štátovky a obežne mince z bežných kovov, okrem zlatých mincí. 

Na valutovom trhu sú prítomne subjekty, ktoré predávajú, alebo nakupujú zahraničnú menu v zmenárňach, aby mohli realizovať platby súvisiace so zahraničnými cestami            za rôznymi účelmi, ako napríklad turistický ruch, pracovné a študijné pobyty atď. Tieto subjekty tvoria maloobchodnú sieť. Veľkoobchodnú sieť tvoria banky, ktoré medzi sebou zamieňajú prebytky valút. 

Subjekty valutového trhu realizujú obchody na základe valutových kurzov. Rozpätie medzi nákupným a predajným kurzom je relatívne veľké, pretože tento trh sa vyznačuje vysokými transakčnými nákladmi. Tieto náklady súvisia s menším objemom obchodov         a s väčšími manipulačnými nákladmi. Hotovostné prostriedky sa neúročia a nesmieme zabudnúť na možnosť prijatia falzifikátu a rizika krádeže. Z hľadiska obchodovaných objemov je valutový trh málo významný a jeho význam sa neustále zmenšuje. Jeho úplný zánik však v blízkej budúcnosti nemôžeme predpokladať.

Devízový trh

Devízový trh je trh, na ktorom sa sústreďuje dopyt a ponuka po devízach. Devízami sa rozumejú všeobecné likvidné, kedykoľvek splatné pohľadávky, znejúce na cudziu menu   a splatné v cudzine. 

Subjekty vstupujú na devízový trh, aby získali prostriedky, zabezpečili platby súvisiace   s medzinárodným obchodom a pohybom zahraničného kapitálu. Ak, napríklad, firma vyváža výrobky do zahraničia, platba sa môže previesť:

·         v mene dovozcu – aby mohol vývozca prevádzať rôzne platby spojené s jeho činnosťou vo vnútornej ekonomike, musí zahraničnú menu zmeniť za domácu,

·         v mene vývozcu – v tomto prípade nakupuje zahraničnú menu dovozca, ktorú potrebuje k úhrade záväzku,

·         v mene tretej zeme – dovozca na devízovom trhu nakupuje menu zahraničnú, v ktorej sa platba bude realizovať a vývozca musí túto menu nakúpiť za menu domácu.

Na devízový trh prichádzajú obaja účastníci obchodu. Subjekty, ktoré vstupujú  do zahraničnoobchodných vzťahov, nakupujú na devízovom trhu zahraničnú menu. Obchody na tomto trhu prebiehajú v bezhotovostnej forme pri devízových kurzoch. 

Niektoré subjekty prichádzajú na devízový trh nielen za účelom zaistenia plynulého platobného styku súvisiaceho s pohybom výrobkov, služieb a kapitálu, ale vstupujú na devízový trh so snahou dosiahnuť zisk z kurzových rozdielov a snahou zaistiť sa proti kurzovým rozdielom. Tieto subjekty tvoria až 90% obratu. V tejto skupine sa okrem bánk a zaisťovacích fondov ap., nachádzajú aj takzvaní retailoví (malí špekulanti) obchodníci, a práve v tejto skupine sa nachádzame aj my.