História Forexu

História Forexu

Ak sa pozrieme do histórie mien ako takých, potom zistíme, že takmer každá mena bola v minulosti zviazaná s nejakou fyzickou komoditou. Najviac používanými boli kovy     a obzvlášť potom striebro a zlato, z ktorých bývali najrôznejšie meny ako platidlá tvorené - kto by nepoznal zlatky, strieborniaky, a pod. Striebro dokonca v minulosti predstavovalo takmer všetok obeh kovových peňazí v Európe, a to platilo aj v Ázii takmer do konca 19. storočia. Zlato bolo používané ďaleko menej, potom najmä pre transakcie veľkej hodnoty. Ako sa však meny medzi sebou menili? Žiadne zmenárne, ako ich poznáme dnes, kde by sa ľubovoľne menila jedna mena za druhou, neexistovali. Výmenný kurz medzi striebrom  a zlatom bol väčšinou ponechaný voľnému trhu a niekedy určený úradmi. Ak bol určený zákonný pomer, musel nevyhnutne vzniknúť tzv. bimetalický systém. Za jeho existencie bola autorizovaná mincovňa pripravená na požiadanie komukoľvek zameniť striebro alebo zlato za mince v určenej nominálnej hodnote a v určenej váhe a rýdzosti (tzv. voľná razba). Takto teda vyzerali meny a ich vzájomné zmeny až do 19. storočia. Čo sa však dialo ďalej?

19. storočie - nová podoba mien

V sedemdesiatych rokoch 19. storočia nastáva prakticky v celom svete, vrátane Spojených štátov amerických, pozvoľný presun k takzvanému monometalickému zlatému štandardu, t.j štandardu, pri ktorom je zákonne stanovená len cena zlata. Zlato sa teda stáva hlavným cenným kovom, ktorý slúži na krytie hodnoty jednotlivých mien a ktorý zároveň slúži ako hlavnú ukazovateľ pre zmeny jednotlivých mien. Význam väzby zlata a peňazí sa výrazne oslabuje po I. svetovej vojne, a to vďaka takzvanému Štandardu zlatej devízy, ktorého náplňou bol záväzok vlády vymeniť jej peniaze buď za zlato alebo cudziu menu, ktorá je zameniteľná za zlato. V tento moment teda dostáva zmena jednotlivých mien nový rozmer - už nie je potrebné meniť menu priamo za zlato, je možné meniť jednu menu za inú, ak je takáto mena zameniteľná za zlato. Toto je výrazný posun k zmene mien tak, ako ho poznáme dnes.

Ďalšie oslabenie úlohy zlata v zmene jednotlivých mien dáva potom ku koncu II. svetovej vojny tzv. Bretton-Woodská dohoda (zakladajúci Medzinárodný menový fond). Táto dohoda požaduje konvertibilitu mien za zlato iba pre USA a len pre vonkajšie účely. Podľa pôvodných článkov dohody bol medzinárodný menový systém založený na relatívne pevných paritách mien členských krajín navzájom, pričom garantom celého systému bol americký dolár definovaný svojím zlatým obsahom. Ide teda o ďalší výrazný krok k vzájomnej výmene mien jednotlivých štátov tak, ako funguje dnes. Neskôr v decembri 1945 články Bretton-Woodskej dohody podpísalo 29 vlád, vrátane vtedajšej vlády československej, čím dokument vstúpil do platnosti (v dnešnej dobe má Medzinárodný menový fond už 182 členov).

Úplne posledná väzba medzi zlatom a menou bola potom úplne prerušená prezidentom Richardom Nixonom, známym a spájaným skôr s vojnou vo Vietname a aférou Watergate, a to 15. augusta 1971 (pre Forex popravde historické dátum). Prezident Nixon "zavrel americké zlaté okno" tým, že odmietol plniť americký záväzok, vyplývajúci z dohody o Medzinárodnom menovom fonde, predávať zlato cudzím centrálnym bankám  za 35 dolárov za uncu (aj keď mal dolár v tej dobe samozrejme inú hodnotu, vyznievala terajšia cena zlata asi 1300 USD za trójsku uncu veľmi nereálne). Súviselo to s celkovým ekonomickým vývojom vo svete i s posunom teoretického myslenia od prevládajúceho Keynesiánstva k monetárnej doktríne a s jeho ustálením v ekonómii hlavného prúdu, ktorá sa snaží vyberať z oboch škôl to najlepšie a zlučiteľné.  Akcia prezidenta Nixona bola ešte urýchlená vlnou inflácie, ku ktorej došlo v USA v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy teda každá väčšia krajina prijala nezmeniteľný papierový štandard ako systém, ktorý je považovaný naďalej za systém trvalý. Tak teda vznikol systém zmien jednotlivých mien tak, ako ho poznáme dnes.